Mona

Vyhýbala sa mu. Dokonale sa mu vyhýbala, aspoň tak jej to odporučila Ginny po dlhom rozhovore v jej izbe. Po pravde ani nemala na výber. To čo s stalo sa stať nemalo. Nikto sa o tom nemohol dozvedieť hlavne nie Ron. Nedokázala by sa mu potom pozrieť do očí.

"Herm?" Prerušila ju Ginny keď vošla do izby v jej muklovskom dome, kde bola na prázdninách.

"Si v poriadku?"  Hermiona prikývla a Ginny vošla do izby, kde si so znepokojeným výrazom sadla na postľ a ticho pozorovala Hermionu ktorá hľadela z okna.

"Ginny, vyklop to. Tento výraz má stále tvoja mama keď ju niečo trápi."

"Hermiona, musíš sa dať dokopy, zajtra sa vraciame na Rokfort."

"Som v poriadku Ginny, vďaka za starostlivosť."

"Herm, aspoň mi neklam.." Jej najlepšia kamarátka práve spustila jeden z jej dlhých monológov,no Hermiona ju nepočúvala, Sústredila sa slnko, ktoré svietilo za oknom keď sa jej v tom začal búriť žalúdok a rozbehla sa na záchod, kde za sebou zamkla dvere.  Vyvrátila zo seba celé raňajky a zničene si položila hlavu na záchodovu dosku, kde zhlboka dýchala. Čo ak sa to skutočne deje? Čo ak sa začínajú napĺňať jej obavy, ktoré ju zužovali už pár dní?

"Hermiona! Pusti ma dnu! Si v poriadku?!" Hučala spoza dverí Ginny a päsťou do nich búchala. Hermiona sa postavila, otvorila dvere a vpustila rozčúlenú ryšavku dnu.

"Si v poriadku?" spýtala sa kamarátky, ktorá si pomaly sadla na kraj vane a zahľadela sa na svoje nohy. Jemne prikývla, čo Ginny samozrejme nestačilo.

"Deje sa to často?"

"Zvracanie?" Spýtala sa Mia a po prikývnutí iba pokrčila plecami.

"Každé druhé ráno alebo každé, podľa toho čo zjem. Zrejme mám akúsi virózu." Sledovala ako sa Ginny zjavila medzi obočím vráska a znepokojene sa zamračila.

"Hermiona, čo keď si.."

"Ani na to nemysli!" rýchlo ju prerušila , keď sa  snažila vysloviť jej najtajnejšie obavy. Nemohla to počuť.

"Mia, toto je vážne! Sprav si test."

Hermiona krútila hlavou a lícami jej začali tiecť slzy.

"Mia." S uslzenými očami sa zahľadela na jej najlepšiu kamarátku a vzdychla si. Podišla k šuplíku pri umývadle a vytiahla tehotenský test. S obavami sa naň zahľadela. Pred pár dňami si ho kúpila, pre istotu, ak by jej nevoľnosť nezmizla. Ginny bez slova odišla a zavrela sa sebou dvere.

Hermiona sedela na zemi v tureckom sede a v rukách zvierala tehotenský test. Hlavou jej behalo asi milión myšlienok, no nedokázala sa sústrediť ani na jednu z nich. Postavila sa pred zrkadlo a vyhrnula si tričko, pričom si pohladila bruško. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa v jej tele začína vyvíjať malý človiečik. Lícami jej stále stekali slzy no už sa nenamáhala si ich zotierať.Nemôže ísť na potrat, to by nedokázala ale čo škola? Čo potom? Vôbec nevedela, čo bude robiť a predstava, že sa jej život týmto úplne obráti na ruby ju desila.

"Hermiona?" prudko sa postavila Ginny, keď Mia vošla do izby. Stačil jej jeden pohľad na zničenú kamarátku a pochopila. S prudkým výdychom si sadla na posteľ.

"Čo budeš robiť?"

"Vziať si to nenechám."

"Vieš, že tu budem stále pre teba, že áno?" Hermiona iba prikývla a zahľadela sa na svoju kamarátku, ktorá ju pozorovala akoby to bola bomba, ktorá ma o pár minút vybuchnúť.

"Ginny? Bojím sa." zašepkala do ticha izby, načo k nej ryšavka podišla a zovrela ju v náručí, kde sa opäť rozplakala.

"Hej, my to zvládneme. Nevravím, že to bude ľahké ale zvládneme to." dala jej bozk do vlasov, pričom ju jemne hojdala v náručí aby sa upokojila.

"A čo Fred? Povieš mu to?" Táto otázka Miu, zaťažovala asi najviac.Bála sa ako zareaguje, no mal právo to vedieť. Ide predsa aj o jeho dieťa. Nemohla mu to zamlčovať.

"Poviem mu to."

  Neskôr Hermiona stála pred jeho obchodom a bojovala s nutkaním otočiť sa a utiecť. Zhlboka sa nadýchla a vošla dnu, no obchod bol úplne prázdny. Rozhliadla sa okolo seba, keď ho zrazu zbadala na schodoch. Vyzeralo to, že si ju ešte nevšimol. V mysli sa jej okamžite vynorili spomienky. Spomenula s na jeho pery, na jeho dotyky. Spomenula si na jej túžbu sa ho dotýkať. Musela pokrútiť hlavou, aby si ju vyčistila, predsa len bola tu z určitého dôvodu.

"Hermiona?" Fredovi takmer vypadli krabice z rúk, keď ju zbadal stáť dole pri pokladni. "Čo tu robíš?"

"Musíme sa porozprávať." povedala s vážnym hlasom a zahľadela sa mu do očí, po prvýkrát od tej noci. Telom jej prebehol elektrický prúd.

"Samozrejme,o čo ide?" položil krabice a podišiel k nej pričom si utieral ruky do nohavíc. Tváril sa akoby sa medzi nimi nič nestalo. Nasadil príjemný úsmev a zahľadel s jej do očí. Oceňovala, že to zobral takto. Stačilo, že z toho šalela ona.

"Fred to čo sa stalo..." začala rozprávať no Fred ju prerušil krútením hlavy.

"Hermiona, viem čo mi asi chceš povedať ale.."

"Nie Fred. Počúvaj ma. Musím ti to povedať teraz, keď som na to nazbierala odvahu lebo potom to už zrejme nedokážem, takže ma láskavo neprerušuj." povedala ostro, čo ho okamžite umlčalo a vyzeralo to akoby si začal uvedomovať, že sa deje niečo vážnejšie ako si spočiatku myslel.

"To čo sa stalo, sa nikdy stať nemalo ale čas nedokážeme vrátiť." odmlčala sa. Doma si pripravila reč, ktorú mu povie keď tu príde ale akoby na všetko zabudla a slová, ktoré mu chcela povedať sa jej zasekli v hrdle.

"Hermiona?" zašepkal po chvíli, keď stále mlčala. Nadýchla sa akoby potrebovala všetok kyslík v miestnosti a vyhŕkla to.

"Som tehotná."

Fred na ňu vykúlil oči a znehybnel. Hermiona čakala, že začne kričať alebo ju vyhodí no on tam len stál a prekvapene na ňu hľadel.

"Uhm, Fred zabudol si dýchať." upozornila ho po chvíli ticha, načo sa otec jej dieťaťa spamätal a nadýchol sa.

"Budem otcom." zašepkal do ticha obchodu a sadol si za pult, kde si prstami prehrabol vlasy.

"Mrzí ma to, Fred." Neodpovedal jej, len naďalej čumel do prázdna.

"Máš právo to vedieť, preto som som sem prišla ale ak nemáš záujem tak sa o seba dokážem postarať. Moji rodičia o tom už vedia a po hodinovom výbuchu sa relatívne upokojili a mám ich podporu takže, je to na tebe." chrlila zo seba jedno slovo za druhým, pretože ju jeho mlčanie vydesilo.

"Nie, nie.!" zrazu sa prudko postavil a chytil ju za predlaktia. Hermiona prekvapene cúvla a vydýchla ako ju vystrašil. Keď si všimol jej pohľad, rýchlo ju pustil a odstúpil.

"Nie. Hermiona, ja to dieťa chcem. Chcem vidieť ako ti rastie bruško, chcem s tebou vyberať meno, chcem byť jeho otec." po jeho slovách z Hermioninho srdca padol obrovský kameň a musela sa usmiať.

"V poriadku." Fredovi sa rozžiarili oči a chytil ju do náručia, pričom sa s ňou roztočil. Veselo sa smial a stískal ju v náručí, načo sa Hermiona musela rozosmiať tiež. Uľavila sa jej, tak strašne sa jej uľavilo. Predstava, že na to nebude sama, ju trochu upokojila.

"Budem otcom!"