Choď na obsah Choď na menu

2.kapitola

8. 2. 2015

 

 Hermiona sa ráno zobudila úplne uťahaná. Mala pocit akoby bola ešte unavenejšia ako predtým čo si ľahla do postele. Bolo ešte skoro. Slnko si spoza ťažkých mrakov dralo cestu von. Spolubývajúce spali akoby bola hlboká noc. Hermiona si povzdychla a začala sa obliekať, do batohu si naskladala pár kníh a vybrala sa na skoré raňajky do veľkej siene, dúfajúc, že tam nikoho nestretne. Vážne nemala náladu na spoločnosť.

Hrad sa zmenil. Nie akosi drasticky no boli tu detaily,ktoré si Hermiona zo svojej doby nepamätala. Zrazu ju premohla skľúčenosť. Bola sama na opustenej chodbe, na chodbe ktorá nebola ako tá z jej doby. Cítila sa opustená. Spomenula si na Harryho a Rona. Ach ako jej chýbali. Momentálne by Ron chrápal na posteli a Harry by mal nos strčený v záškodnickej mape alebo by si čistil metlu. Vošla d Veľkej siene, ktorá sa na jej obrovskú radosť vôbec nezmenila. Dodalo jej to odvahu a vykročila ku stolu svojej fakulty, keď v tom tvrdo narazila do akejsi vysokej postavy, ktorá bola ako z kameňa. Hermionu odhodilo do zadu no vzápätí ju zachytil pár bledých no silných rúk  a postavil ju pevne na nohy.

"Nabudúce sa pozeraj pod nohy." Hermiona zdvihla hlavu  za chladným, zamatovým hlasom a jej hnedé oči sa stretli s párom búrkovo-sivých. Boli to tie najzaujímavejšie oči aké kedy videla. Boli zasadené do bledej, súmerne rysovanej tváre. Výrazné lícne kosti a neposlušné havranie vlasy. Spoznala ho. V tom okamihu ho spoznala. Práve pozerala do očí najobávanejšiemu čarodejníkový všetkých čias. Narazila do Lorda Voldemorta.

"Prepáč. Ja..ja som nedávala pozor." vykoktala som a rýchlo si pozbierala knihy zo zeme ktoré mi vypadli.

"To som si všimol." vyriekol chladne a pobral sa na odchod.

Tom si to dievča dôkladne premeral. Hnedé kučeravé vlasy, tmavé oči, krásny úsmev, chrabromilská uniforma. Bola tu nová. Určite by si ju predtým všimol.

Hermiona si rozklepane sadla za stôl a začala si natierať hrianku s džemom. Myšlienkami bola stále pri Riddlovi. Bol presne taký ako čakala. Chladný, mocný, vyžarovala z neho sila, veľmi atraktívny. Bože nad čím to uvažuje?! okamžite sa v hlave zarazila a takmer dostala infarkt keď sa spoza nej ozval hlas Angie.

"Si tu ani nie jeden deň a už sa ti podarilo to čo niektorým za celých 7 rokov nie." prisadla si ku mne a naberala si na tanier párky.

"O čom to hovoríš?"

"Očarila si Riddla." prehodila s úsmevom a otočila sa k slizolinskému stolu.

"Čože?" prekvapene som sa otočila jeho smerom a opäť sa zahľadela do tých tmavých očí. Naozaj, pozeral na mňa. Cítila som ako sa mi červeň hromadí v lícach a odvrátila som pohľad.

"Dobrá práca." uškrňala sa Angie, keď videla ako sa červenám.

"Ale prestaň. Veď ja ani neviem kto to je."

"Toto je Tom Riddle, drahá. Lámač rokforských sŕdc. Ak si myslíš, že ten chladný výzor je len maska tak sa mýliš. Ten chlapec sa narodil bez srdca. Je krutý a zákerný ale musím uznať že veľmi atraktívny a ktomu neskutočne múdry. Je považovaný za jedného z najmúdrejších študentov školy. Miláčik učiteľov." gestikulovala tak prudko až jej napichnutý pároček vyletel na druhý koniec stola, kde zasial tanier vystrašeného prváka.

"Takže si získal aj tvoju priazeň?" podripla som do nej s úsmevom.

"Blázniš? Asi by som nezvládla vzťah s chlapcom,ktorý ma IQ hodné génia." zasmiala sa a dojedla raňajky. Zbytok ráno sme sa rozprávali o úplných hlúpostiach. Potešilo ma že sme si tak sadli. Naozaj mi chýbala kamarátka. Ako prvú hodinu sme mali elixíri so slizolinom. Paráda, aspoň niečo ostalo rovnaké.

Do žalárov sme došli pomerne neskoro a žiadna lavica pre dvoch už nebola voľná. Jedine voľné miesto bolo vedľa Riddla a nejakej študentky zo slizlinu. S Angie sme sa na seba pozreli  a bez slova sme sa rozbehli ku dievčine. Angie vyhrala. Spokojne si sada na voľné miesto  a vyplazila mi jazyk. Vážne mi práve vyplazila jazyk? Pomaly som sa dostala ku lavisi kde sedel Riddle a bez slova som si sadla.

"Dobrý deň vám prajem." začal hodinu Slughorn.

"Dnes sa pokúsime namiešať Veritaserum. Vie mi niekto povedať čo je tento elixír zač?" spýtal sa profesor a rozhliadol sa po triede. Hermiona zdvihla ruku a čakala kým na ňu Slughorn neukáže.

"Je to odvar pravdy, pane. Stačí pár kvapiek a dotyčný vám pravdivo odpovie na každú otázku, ktorú mu položíte." odrapkala Hermiona. Toto si pamätala aj v jej dobe začal Sllughorn hodinu takto. Bola to ako scénka z filmu ktorá sa opakovala. Bolo to otravné.

"Výborne, slečna..?"

"Grangerová. Hermiona Grangerová." predstavila som sa mu a rozmýšľala či si ma pamätal keď sa stretli prvý krát v jej dobe. Zaujímavá myšlienka.

"Tak slečna Grangerová viete mi povedať aj názov tohto elixíru?" ukázal na menší kotlík v ktorom bublala tekutina a vznášala sa nad ním  kúdoľ dymu. Do nosa jej udrela výrazná voňa čerstvo pokosenej trávy a pergamenu.

" Je to amortencia, pane."

"Veľmi správne! Desať bodov pre chrabromil!" nadšene zvýskol Slughorn a rýchlo obišiel stôl.

"Dnes mám pre vás niečo špeciálne. Budeme pracovať vo dvojiciach a skúsime si namiešať veritaserum. Návod nájdete na strane 54 a nezabudnite tam pridať sušený koreň mandragory nie čerstvý. Mohlo by to mať katastrofálne následky. Tak do práce!" tleskol rukami a študenti sa dali do pohybu.

"Tak vyzerá to tak, že sa z nás stali partneri." trhlo ňou pri zvuku Riddlovho hlasu. Takmer zabudla, že sedí vedľa neho. Že sedí vedľa vraha.

"Už to tak bude." vzdychla si a začala krájať prísady do elixíru.

"Uvidíme či ovládať aj prax alebo či si len ďalšie bifľoška s nosom v knihách." uškrnul sa a miešal bublajúcu zmes v kotlíku.

"O moje vedomosti a zručnosti sa obávať nemusíš." odfrkla si a hodila sušený koreň mandragory do  kotlíka, v ktorom sa roztok zmenil na slabučko modrý.

"Zmenil farbu. Dobré znamenie. Vyzerá to tak, že nie si stratený prípad Grangerová." uchechtol sa a odvrátil sa od nej. Do konca hodiny spolu ani neprehovorili. Bolo to akoby si rozumeli bez slov. Jeden presne vedel čo ten druhý spraví , akú prísadu pridá a podobne. Bolo to docela desivé ale Hermiona ocenila tichú domácnosť. Vážne nemala náladu debatovať s temným pánom  o počasí.

Keď zazvonilo Hermiona si rýchlo zbalil veci a pozrela s na Riddla, ktorý so záujmom študoval čosi v knihe.

"Ten elixír musíme dokončiť. Budeme sa musieť stretnúť aj mimo elixírov, na tej známke mi fakt záleží." prehodila Hermiona s nechuťou v hlase. Hodiny navyše s Voldemortom. Geniálne.

"Uhm.." Viac zo seba nedostal, tak to Hermiona pokladala za súhlas a odpochodovala z miestnosti.

"Ako ti to šlo, pani Riddlová?" dobehla ju na chodbe Angie a veselo sa chichotala.

"Ale, daj mi stým pokoj."

"Aký je? Si asi jediná, ktorá bola v jeho blízkosti tak dlho."

"No.. je tichý." povedala napokon Hermiona zvedavej Angie.

"To je celé? Nič viac mi k tomu nepovieš?" sklamane sa spýtala a sklopila hlavu.

"Nič viac sa tu povedať nedá. Prehodili sme ledva tri vety ale vzhľadom na to, že ten elixír musíme dokončiť budem sním tráviť viac času. Dnes je tvoj šťastný deň Angie, od dnes budeš ako prvá vedieť pikantné detaily o Tomovi Riddlovi." podpisla som ju so smiechom a šťuchla do nej..

"Práve si mi splnila sen, Grangerová." smiala sa spolu s mnou Angie. Bol to skvelý pocit. Zhovárať sa s Angie o hlúpostiach, smiať sa a vtipkovať. Celkom zabudla na svoju úlohu, no bohužial ešte v ten večer jej ju riaditeľ Dippet pripomenul keď si dal ju aj Riddla zavolať do kancelárie.

"Tom, slečna Grangerová, prepáčte, že som vás vyrušil ale chcel som vám oznámiť novinku o ktorej sa práve rozhodlo.Tom ty si jeden z hlavných prefektov a tvojou partnerkou, hlavnou prefektkou sa stáva Hermiona. Bude vám udelená prefektská miestnosť, ktorú budete môcť navštevovať pri plnení vašich povinností. Prvou z vašich povinností bude vianočný ples. Viem, že sa na vás môžem spoľahnúť a vy to berte ako šancu spoznať sa. Tom dohliadni aby sa tu slečna Grangerová udomácnila a ukáž jej všetko potrebné. Teraz môžete ísť."

"Áno pane." povedal pokorne Tom a otočil sa na odchod. Výborne! Vážne mu hodil tú husičku na krk? Má úplne iné starosti ako dohliadať na to aby sa táto podivínka nestratila. A teraz ešte ten ples k tomu paráda. Malfoy a Avery nebudú mať radosť.

Hermiona akoby onemela a vychádzala z kancelária ako v sne. Vážne ju práve šupli s Riddlom do jednej miestnosti a okrem výroby elixíru sa musia stretávať aj pri organizovaní plesu? Skvelé.

Zišla dolu po schodoch kde takmer narazila do menovanej osoby.

"Vyzerá to tak, že spolu budeme tráviť viac času." prehodil chladne a prevŕtaval ju pohľadom.

"Presne tak." pokračovala som v chôdzi a nevenovala mu pozornosť no rýchlo ma dohnal tými jeho dlhými nohami.

"Na to, že si tu nová sa tu vyznáš pomerne dobre." prehodil konverzačným tónom.

"Cestu do klubovne si zapamätať viem.Mám proste dobrý orientačný zmysel." Lož. Oborovská lož . Hermionim orientačný zmysel bol úplne mizerný.

Neodpovedal jej.

"Vyzerá to tak, že budeme musieť začať komunikovať. Keď už sme tými partnermi." prehodila som po chvíľke ticha.

"Vyzerá to tak. Musíš byť nadšená."

"Umieram od šťastia. Dostalo sa mi takej pocty, že sa môžem rozprávať s namysleným, arogantným slizolinčanom.Paráda." vyprskla som ironicky a rýchlymi krokmi sa blížila ku klubovni. Tom mi bol stále v pätách.

"Vidím že zmysel pre iróniu ti nechýba." povedal a bez ďalšieho slova odbočil. Zastavila som a chvíľu sa za ním pozerala. Vidím to na zaujímavý polrok. Zvesila plecia a vliekla sa ku klubovni. Keď chce odtiaľ čím skôr vypadnúť, musí vymyslieť plán. Musím prekaziť jeho plány. To je jediný spiatočný lístok z tejto nočnej mory.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Joja - Krása

29. 1. 2016 19:30

❤️

mami - :-)

23. 2. 2015 11:13