Mona

    V duchu  si nadávala. Už prešiel mesiac od začiatku jej malého výletu do minulosti a   stále na nič neprišla. Raz sa pokúsila Riddla špehovať a dopadlo to tak, že som sa narazila do prvého brnenia a jej krytie bolo v háji. Detektív z nej  asi nebude. Hermiona momentálne sedí v prefektskej miestnosti a pozoruje Riddla ako si čosi usilovne píše do jeho zápisníka. Zrazu zdvihol hlavu a pohľady sa im stretli. Po tvári sa mu rozliahol úsmev keď si všimol červeň, ktorá Hermionu pohltila. Bol zvláštny. Tichý, usilovný stále niečo robil. Chodil na tajné stretnutia a na chodbách si v hlúčiku čosi šepkali s Malfoyom no Hermiona stále neodhalila ani jedno jediné slovo. Nemôže Dumbledora sklamať, proste nemôže. Musí na niečo prísť. Dopekla veď je najmúdrejšou čarodejnicou v ročníku. No v jej dobre. Teraz má už veľmi silnú konkurenciu v podobe mladého vraha pred ňou.

„Je to desivé, keď ma stále pozoruješ.“ Prehovoril po chvíli bez toho by zdvihol pohľad od rozpísanej veci.

„Ja? Prosím ťa, nefandi si.“ Odfrkla  si a rýchlo  si prevrátila knihu, ktorú  asi pol hodinu čítala naopak.

„Čokoľvek povieš.“ Ďalej mu už za pozornosť nestála.

Povzdychla si a postavila sa. Toto nemá zmysel. Musí prísť  s reálnym plánom.

„Mali by sme začať rozoberať ples. Už sa blíži a mi nemáme nič“

„Ako povieš.“ Hermiona na neho hľadela bez slova a odolávala použitiu neodpustiteľnej kliadby.

„Zabudol si na náš rozhvr o komunikácií? Lebo toto sa na ňu ani zďaleka nepodobá.“ Precedila pomedzi zuby.

„Nezabudni, že máš dnes hliadku.“

„Idiot!“  Hermiona od zlosti takmer vyskočila z kože vyletela z prefektskej miestnosti a nahlas nadávala na toho arogantného pajáca. Zastavila na rohu chodby aby sa trochu ukľudnila  keď zahliadla Mafoya a Averyho v naliehavom šepte. Ak sa dostane bližšie tak by konečne mohla niečo zistiť. Potichu sa presunula bližšie a skryla sa za veľké brnenie modliac sa ani ho opäť nezhodila.

„Riddle je v poslednej dobe čudný. Akoby pomaly zabúdal na náš plán.“ Avery naštvane šepkal Malfoyovi, ktorý súhlase kýval hlavou.

„Myslíš, že je to tou chrabrmilskou humusáčkou?“ Hermione stuhla krv v žilách.

„Je to možné no zatiaľ hrozbu nepredstavuje. Pripomenieme Tomovi o čo tu vlastne ide.“

„Do konca týždňa sa musí dať dokopy, inak ten medailón nikdy neukradneme!“

„Avery upokoj sa! Vravím ti. Toma zvládnem. Ty sa priprav vysporiadať sa s tou humusáčkou ak začne robiť problémy.“

Viac Hermiona nepočúvala bleskovo utekala chodbou smerom ku klubovni a ťažko dýchala. No, je to pokrok. Nič moc ale aspoň má v rukách niečo. Niečo s čím by sa aj dalo pracovať. Znamená to, že predmet na horcrax ešte stále nemajú. To hrá Hermione do karát. Teraz už iba zabrániť získaniu medailónu a Hermiona sa môže vrátiť konečne domov. Hneď sa jej lepšie zaspávalo. Zatvárala oči s predstavou večera u Weasleyovcoch.

Ráno s neuveriteľným elánom vletela do knižnice, kde si pred seba naskladala asi 10 kníh o plesoch. Musí byť najlepší keď ním poverili ju. A na toho slizolinčana sa vykašle.

Hermiona si spokojne listovala v knihách, netušiac  že ju sleduje vysoký mladík. Netušila, že je tu stále v rovnakom čase ako aj ona. Stále stojí v tieni s knihou v rukách do ktorej sa ani nepozrel pretože jeho oči patrili iba jej.

Netušil čo s ním ta nová porobila ale niečo nebolo v poriadku. Páčilo sa mu ako si stále oblizuje pery, keď rozmýšľa ako sa jej vytvorí jemná vráska medzi očami keď jej niečo nesedí. Páčilo sa mu ako sa smeje, v tej chvíli má chuť sa usmievať aj on. Objavili sa v ňom nové pocity, pocity ktoré ho desili a zároveň zaujímali. Kto to je? Čo je zač, že má silu takto pôsobiť na neho. Na Temného Pána.

„Špehuješ ma?“ spýtala sa Hermiona a náruživo listovala v hrubej knihe. „Je to desivé, pamätáš?“

Tom nasucho prehltol no v okamihu nasadil jeho typický výraz.

„Niekto si tu pekne namýšľa, čo Grangerová?“ sadol si do voľného kresla vedľa nej a zahľadel sa na kopu kníh.

„Čo tam hľadáš?“

„Snažím sa usporiadať najlepší ples v dejinách Rokfortu a kedže ma môj partner opustil, som na to sama.“ Zaklapla knihu a frustrovane si prehrabla vlasy.

„V knihách nenájdeš všetko.“ Prehodil a odložil hromadu kníh namiesto.

„To počujem práve od teba?“

„Sám som tým prekvapený ale áno. Máš pravdu, je načase rozoberať ples. Už nemáme veľa času a odkladať to by bola hlúposť.“

„Ako povieš pán  ja-viem-všetko. Teraz ak dovolíš mám hodinu.“

„Odprevadím ťa.“ Hermiona prekvapene zažmurkala no neodpovedala mu. Rýchlymi krokmi sa vybrala na hodinu transfigurácie s Riddlom po boku. Neprehodili ani slovo jedine pred učebňou jej kývol hlavou a pokračoval v chôdzi. Ešte prekvapivejšie bolo keď Hermiona vychádzala z učebne a našla Riddla opierajúc sa o stenu. Opäť kráčali bok po boku tentoraz do jedálne. Opäť bez slova. Netrvalo to však večne.

„Tu sa naše cesty asi rozchádzajú.“ Povedal a prezrel si stoly v jedálni.

„Asi áno. Nechcem ti kaziť reputáciu.“ Posmešne povedala Hermiona a zamierila k Angie, ktorá zápasila s pečeným kuraťom a niečo naštvane vysvetľovala Katie.

„Zase si bola s Riddlom?“ spýtala sa Angie s plnými ústami.

„Prečo?“ pripojila so do rozhovoru Katie a odsunula tanier aby s mohla nahnúť bližšie.

„Čakal ma po hodine. Proste šiel za mnou. Ja za to nemôžem.“

„Čakal ťa po hodine?“ Katie skoro vypadli oči od prekvapenia.

„Mia, vravím ti toto nedopadne dobre.“ Angie na mňa ukázala so stehnom kurčaťa a sprisahanecky žmurkla. Bože ona bola ako Ron, len v ženskej verzii. Musela sa pousmiať. Čo keď má Angie pravdu? Nesmie sa jej to vymknúť spod kontroly. Nesmie.