Mona

     Ubehol ďalší týždeň a Hermiona pomaly strácala nádej. Nemala nič, čo by jej pomohlo,  nič čím by dokázala zachrániť čarodejnícky svet a milión životov. No musela to dokončiť, predsa len by nestrávila pol roka v minulosti len tak. Ona to dokáže.

"Tak fajn, Grangerová, zlatá alebo strieborná?" Riddle jej hodil dva kusy látky na stôl v ich novej prefektskej kancelárií, ktorá bola mimochodom úžasná. Bolo to akoby ste boli v knižnici, samé knihy, straré alebo nové, brká, pergameny, pohodlná sedačka, kúpeľna s obrovskou vaňou. Hermiona sa do tej miestnosti zamilovala na prvý pohľad.

"Jednoznačne zlatá."

"Nesúhlasím," oponoval jej Tom a dlhým prstom ukázal na striebornú látku. "Toto je to čo hľadáme, zimné a elegantné zároveň."

"Prečo ma to neprekvapuje, že sa so mnou nedokážeš zhodnúť ani na jednej jedine veci? Zlatá je elegantná a hrejivá zároveň toto potrebujeme."

"Máš mizerný vkus, vieš o tom?" Tom strácal nervy. Hermiona bola na tom podobne. Do teraz sa nezhodli na ničom a za 3 hodiny príprav sa stihli minimálne 20  krát pohádať.

"Chceš striebornú pretože je ako ty! Chladná a vznešená!" Hermiona už doslova prskala. Tom sa na ňu otočil a oči sa mu nebezpečne zúžili. Bolo to znamenie, že jeho pohár trpezlivosti momentálne pretiekol a v hlave rozmýšľa akú prvú kliadbu použije.

Hermiona zaťala päste a čakal čo z neho vypadne. Bola pripravená použiť prútik ak to bude potrebné.

"Som rád, že máš o mne takú vysokú mienku."

"Ani zďaleka, ty namyslený, arogantný, slizký idiot!"

"Pozor na jazyk, Grangerová. Nechceme predsa aby sa  niečo stalo tej tvojej kučeravej hlavičke však?" pomaly nahmatal prútik a približoval sa k nej.

"Ty sa mi vyhrážaš? Bude po mojom Riddle! A neštvi ma, pretože nemám ďaleko od toho aby som ťa premenila na žabu alebo niečo oveľa horšie!"

"Poslúž si," Riddle sa elegantne oprel o stôl a jeho výraz sa zmenil. Úškrn sa mu rozliehal po tvári a sledoval ako sa pred ním Hermiona snaží upokojiť. Musel uznať, že bola rozkošná keď sa hnevala.

"Nestojíš mi zato aby som skončila v Azkabane. Mám hliadku, Riddle. Rob ako uznáš za vhodné ale ak to pokazíš tak si ma nepraj!" prudko si vzala veci a ťahajúc tašku za sebou vybehla z pracovne, samozrejme nezabudla za sebou buchnúť dverami aby poukázala nato ako ju ten idiot vytočil. Zato Tom sa len usmieval. Sledoval dvere ktorými vyšla a nemohol zotrieť z tváre ten blbý úsmev.

"To je taký idiot!" hodila sa Hermiona v ten večer na posteľ a zakryla si dlaňami tvár, akoby sa chystala rozplakať.

"Čo sa stalo,Mia?" Angie sa zo záujmom posadila vedľa Hermiony.

Tá otvorila oči a pozrela sa na kamarátku pred sebou, ktorá si pritlačila hony na hrudník, odhodlaná vypočuť si Hermioninu zúrivosť.

"Riddle! To sa stalo!"

"A je to tu. Ublížil ti?" Prevrátila Angie očami. Hermiona hodila vankúš na zem, aby sa jej lešie oprelo o hranu postele a skepticky sa zahľadela na dievča pred ňou.

"Ublížil? Nie,nie to nie ale ja zachvíľu ubížim jemu! Je taky arogantný, myslí si že vie všetke, že je perfektný!"

"No, nerada to vravím, keď vidím v akom citovom rozpoložení sa práve nachádzaš ale Mia, on je perfektný."

"Ale sklapni. Čo na ňom všetci vidíte?" Hermiona to povedala s takmer hmatatelným znechutením, hoci veľmi dobre vedela čo na ňom všetky vidia. Vedela to veľmi dobre. Dokonal vnímala jeh vyšportovanú, vysokú postavu. Bledú tvár s tmavými vlasmi a nádhernými očami. Jeho intligencia a bystrosť mu ešte zvýšili na jeho atraktívnosti. Každej sa v jeho prítomnosti roztriasli kolená. Hoci si to nechcela priznať, Hermiona taktiež patrila medzi tie nervózne husičky. Cítila ho každým kúskom tela. Až priveľmi.

"No má okolo seba.. auru." pokrčila Angie plecami.

"Temnú auru!"

"To je pravda."

"Priznávam je zaujímavý ale to mu ešte nedáva právo na to aby sa správal ako korunovaný idiot a vytáčal ma pri každej príležitosti."

Angie sa po tvári roztiahol široký úsmev.

"Čo je?"

"Priznala si to!"

"Čo?" Hermiona s neskrývaným zmätením na ňu hľadela.

"Priznala si,že je zaujímavý. Viem,že to nechceš počuť ale som tvoja kamarátka a pred tým ako na mňa uvalíš kliadbu ti pripomínam, že kamarátky sú od toho aby ti povedali to čo potrebuješ počuť nie čo chceš. Ty s Riddlom si síce ako mačka a myš, vkuse sa doháňate a naťahujete ale tú energiu, ktorá sa medzi vami vytvorí keď ste spolu poprieť nemôžeš."

Hermiona otvorila ústa, chcela Angie povedať niečo pekne hnusné ale napokon ich zavrela. Mala pravdu medzi ním a Riddlom bola istá energia. To nemohla poprieť. Čo teraz stým? Nemohla sa zamilovať do svojej úlohy.

"Tom, musíme sa porozprávať!" Malfoy si sadol pred Toma v slizolinskej klubovni a preložil si ruky. Tom znudene zdvihol pohľad od rozčítanej knihy.

"Čo chceš?"

"S tou humusáčkou musíš skončiť!"

"Prosím?" Tom prudko knihu zaklapol a hodil ju na stôl pred nimi. Ten chudák sa považuje na neh hovoriť takým tónom? Zabudol kto je tu šéfom?!

Malfoy, ktorý si všimol zmenu v Tomovej tvári okamžite zaspätkoval a pokorne sklopil pohľad. Vedel, že s Riddlom si nieje dobré začať hádku. Dopadlo by to zle a všetci vieme pre koho.

"Nepochop ma zle, Tom ale máme tu iné priority. Medailón zabudol si? To dievča ťa iba rozptyľuje."

"Rozptyľuje? Je to hlavná prefektka, pracujeme spolu na plese. Na naśu úlohu som nezabudol. Netráp sa s ňou. Viem čo robím alebo spochybňuješ moje rozhodnutia?" Tomovi z očí sršali blesky, tvrdé rysy tváre mu ešte viac stvrdli.

"Samozrejme, že nie!" rýchlo povedal vystrašený chlapec.

"Vporiadku. A teraz sa prac!" vyštekol, vzal si knihu a opäť si sadol do svojho kresla,kde sa vrátil k nej vrátil. No myšlienkami neboj pri knihe či Malfoyovu. Neustále mu ubiehali k hnedým očiam a krásnemu úsmevu, ktorý nedokázal vymazať z hlavy aj keď sa veľmi snažil.