Mona

     Vyhýbala sa mu. Maximálne ako sa dalo. Ťažko povedať, či to bolo vôbec na niečo dobré vzhľadom na to, že sa stretávali takmer na každej druhej hodine no za pokus to stálo. Nemohla dopustiť aby sa do zamilovala.To nešlo! Musí splniť úlohu, ktorou ju poveril Dumbledore. Nesmie sa vrátiť s prázdnymi rukami, no čas ktorý mala stráviť v minulosti sa šialene rýchlo míňal. Hermiona si ani neuvedomila ako a už boli 3 mesiace za ňou a jej najväčším úspechom bol  tajný rozhovor medzi Malfyom a Avery. Žiadna sláva.

  Hermiona si robila práve domácu úlohu z transfigurácie v knižnici. Sedela vo svojom obľúbenom kresle a netušila, že spoza regálu ju pozoruje pár hladných očí. Očí, ktoré ju sledujú stále keď si pokojne číta v knižnici.

"To tu aj spávaš, Grangerová?" Z tieňa políc s knihami sa vynorila vysoká postava s knihou v ruke. Riddlov zastrený hlas spôsobil, že sa jej po celom tele vyhodili zimomriavky. Prisadol si k nej no Hermiona sa ďalej venovala úlohe. Ani okom nemrkla na znak toho, že si všimla svoju spoločnosť.

"Fajn, ignoruješ ma, to vidím. Otázkou je prečo?"

Hermiona naďalej mlčala akoby vedľa nej nikto nesedel. Predsa len v tomto bola dobrá. Rona ignorovala toľko krát, že by ste to nedokázali spočítať na dvoch rukách.

"Ako chceš, chceš hrať hru? Snáď ti nebude vadiť, že sa pridám." Tom sa pohodlne usadil v kresle, otvoril knihu a vydal zo seba hlasný vzdych.

Hermiona nevedela ako dlho, či to boli minúty alebo hodiny, no nikto z nich ani neprehovoril. Chvíľu potom čo ju Riddle opäť uprene sledoval tmavými očami, čím spôsobil Hermione triašku, sa proste musela ozvať.

"O čo ti ide Riddle?" fľochla po ňom.

"Vyhral som." spokojný úsmev sa rozliahol po Tomovej tvári a Hermiona pocítila príšerné nutkanie ho udrieť. Vďaka Merlinovi, za jej ovládanie!  Trucovito sa postavil a rýchlym krokom odišla z knižnice, no Riddle jej bol v pätách.

"Niekto tu dnes nemá náladu na vtipy,"

Hemrionino sebaovládanie razom prasklo ako mydlová bublina.

"O čo ti dočerta ide?"

"Ignoruješ ma. Prečo?" Tomov úsmev sa razom vytratil. Zahľadel sa jej do očí a ona mala pocit akoby bola zrazu pred ním úplne nahá, akoby jej videl priamo do duše.

"Neignorujem ťa."

"Prestaň hrať tie hlúpe hry Hermiona," zavrčal Riddle a na Hermionino obrovské potešenie zamieril očami na zem, kde sledoval malého pavúčika akoby to bola ta najzaujímavejšia vec svete. Počkať, on jej práve povedal Hermiona?

"Hermiona?" zašepkala prekvapene.

"Čo?" Tom na ňu zmätene hľadel.

"Povedal si mi Hermiona."

"Myslel som že sa tak voláš, alebo sa mýlim?"

"Ja.. áno, ale nikdy si mi tak nepovedal. Vlastne nikdy si sa ku mne ani nesprával inak ako ku niekomu kto ti nesiaha ani po päty." A je to von. Polovica pravdy je von.

"O to tu teda ide? Že sa k tebe nesprávam ako k seberovnej? Prosím ťa Hermiona, si to najbystrejšie dievča aké som kedy stretol! A k tomu s najkrajšími očami." povedal a jemne sa začervenal.

Hermione celá táto situácia prišla tak absorudná až sa rozosmiala. Smiala sa tak silno až jej tiekli slzy a keď zazrela Tomov prekvapený výraz, nemohla prestať.

"Si blázon. Ja som to vedel od začiatku. Jasné, mal som pár teórií, že si z budúcnosti alebo z minulosti a prišla si ma zabiť ale tie sa mi nepotvrdili tak ako táto." prehodil konverzačným tónom a jeho slová spôsobili, že sa Hermiona v okamihu prestala smiať. Na chvíľu prestala dýchať. Vie niečo?

"Žartujem, hlupáčik." tentoraz to bol on kto sa rozosmial, no Hermione už do smiechu nebolo.

"Prosím ťa, len o jedno. Už sa nikdy nepokúšaj ma ignorovať dobre?  Neniesol som to veľmi dobre. Musím ísť, uvidíme sa v kancelárií." S týmito slovami sa už vysoký mladík náhlil studenými chodbami hradu.

Hermiona tam ostala stáť. Osamela a v hlave akoby jej vybuchol ohňostroj myšlienok. Mala pocit, že jej z toho vybuchne hlava. Nevedela čo má robiť, potrebovala sa s niekým pozhovárať. Potrebovala Harryho a Rona. Ach ako jej chýbali. Zrazu sa vzpriamila, dostala nápad. Ak boli jej výpočty správne tak by to bolo aj celkom reálne. Rozbehla sa chodbou smerom k chrabromilskej klubovni aby vzala list od Dumlredora, pre jeho mladšie vydanie. Na tvári sa jej usadil úsmev. Preletela obrazom, schmatla list a opäť utekala tmavými chodbami. Je na čase aby navštívila Dumbledora.