Mona

 Tak a je to tu. Epilóg. Úprimne ukončujem to s ťažkým srdcom, kedže som si túto poviedku veľmi obľúbila. Tento pár mám asi najradšej, no nechcela som to priveľmi naťahovať. Som rada, že ste tu so mnou vydržali aj napriek mojej dlhej neprítomnosti. Chcem sa poďakovať, za všetky komentáre pod poviedkou, ktoré ma stále vedeli potešiť.:)

"Uvidíš svojich rodičov?" Ron na Harryho vykúlil oči a neveril vlastným ušiam. Hľadel so svojho šťastného kamaráta a na Hermionu, ktorá smutne sklopila hlavu. Nie je to tak, že by sa z Harryho netešila ale desilo ju čo i len pomyslieť nato ,že príde o jej dvoch najlepších priateľoch.

"Hermiona? Si v poriadku?" Harry svoj pohľad uprel na kučeravé dievča, ktorému stiekla slza po líci. Rýchlo si ju utrela a obdarila ho veľkým úsmevom.

"Samozrejme! Všetko dopadlo skvele no nie?"

"Si si istá, že tu chceš ostať s ním?" Ron kývol hlavou k osobe, čo zamyslene hľadela do plameňov, ktoré veselo poskakovali v kozube akoby aj oni vycítili, že sa všetko obracia k dobrému. Herimiona sa pozrela na Toma a musela sa usmiať. Toľko kvôli nemu obetovala a ešte toľko obetuje ale ani na sekundu nepomyslela na to, že by nebola s ním.

"Áno Ron. Som si tým istá." obrátila sa opäť k svojim dvom kamarátom. Aj oni dvaja posmutneli. Vedeli, že sa blíži ich chvíľa rozlúčky, ktorá sa už blížila. O 15 minút odbije polnoc a ich životy sa navždy zmenia.

"Hermiona, chcem aby si vedela, že som ti vďačný. Len vďaka tebe budem konečne s mojou rodinou."

"A prídeš o jazvu!" pripomenul mu Ron a dlhým prstom ukázala na krivú jazvu na jeho čele. Harry si po nej s úsmevom prešiel prstami.

"Tak toto mi veru chýbať nebude."

Hermiona mu stisla ruku. Slová boli zbytočné. Všetci mysleli na to isté.

"Hlavne buď šťastná dobre?" povedal potichu Ron, načo zdvihol hlavu a zamračil sa na kohosi za Hermionou, ktorá pocítila ruku na svojom ramene.

"Hermiona, už nemáš veľa času." pozrela sa smerom k Tomovi  vpila sa do jeho očí. Jemne prikývla.

"Hej ty!" zrazu sa Harry postavil, načo sa Hermione prudko rozbúchalo srdce. Dúfala, že nenarobí problémy tesne pred jeho odchodom.

Zdvihol jeho ukazovák. Prudko s ním šťuchol Tomovi do hrude a zlostne zasyčal.

"Opovážiš sa jej skriviť čo i len vlas na hlave. Aj keď si myslím, že načisto prišla o rozum z akéhosi dôvodu sa do teba zamilovala a vyzerá to, žee je s tebou šťastná." Tomovi sa spočiatku vydesený pohľad zmenil na chápavý. Jemne sa pousmial a odtiahol Harryho ruku od jeho hrude.

"Neboj sa, kamarát. O tvoju kamarátku sa postarám najlepšie ako budem vedieť a sľubujem, že sa bude každý deň iba usmievať."

Harry spokojne prikývol. " A ešte jedna vec. Nevolaj ma kamarát!" zavrčal zlostne, keď si opäť sadal do kresla, načo sa Hermiona musela rozosmiať.

"Dobre, Rambo, nerob z toho vedu. Budem v poriadku. Sľubujem."

"Nedokážem si predstaviť, že už sa nikdy neuvidíme." smutne povedal Ron.

"Neboj sa, stretneš sa s mojimi deťmi." uškrnula sa Hermiona sa zdeseného kamaráta.

"Fuj, to s ním chceš mať malých temných lordov?" znechutene povedal Ron, čo rozosmialo každého okrem dotknutého Toma, ktorý sa však k tomu nevyjadril a nechal im trochu súkromia, keď sa opäť presunul k ohňu.

"Hej, poďte sem." Všetci traja sa hromadne objali a držali sa tak. Hermione po tvári stekali potoky sĺz. Nechcela ich pustiť, no nemala na výber Zavrela oči a potichu vzlykala, keď začula ako odbila polnoc na veľkých kukučkových hodinách v klubovni.

"Zbohom Hermiona. Buď šťastná." V ušiach sa jej ozýval hlas jej priateľov a snažila sa aby sa jej vryl čo najhlbšie do pamäte aby na neho nikdy nezabudla. Vedela, že keď otvorí oči bude tam sama.

"Hej, som tu." spoza nej sa vynorili silné paže, ktoré sa okolo nej ovinuli. Privinula sa k pevnému telo a hlasno vzlykala do tmavej košele. Cítila akoby jej ktosi vyzeral kúsok jej srdca a zahodil ďaleko do hlbín oceána.  Vedela, že ju to raz prejde, no momentálne jej už ostali len oči pre plač.

"Tara! Kde sa túlaš? Musíme ti naložiť kufre, za chvíľu ti odchádza vlak!" kričala Hermina po tmavovlasom kučeravom dievčati, ktoré sa jej opäť stratilo na veľkom nástupišti, plnom mladých čarodejníkov. Sama tu kedysi stále a nadšene sledovala ako sa deti so svojimi sovami prezliekajú do habitov a nadšene trkocú o čarodejníckej škole.

"Mami, upokoj sa. Tu som." podišla k nej jej dcére a zahľadela sa na ňu a obrovskými modrými očami.

"A dávaj pozor na svoju sestru, Harry!" Tom opäť poúčal svojho syna, ktorý len prevrátil očami a nechal otca, nech mu vlepí rýchlu pusu na líce.

"Dávajte na seba pozor. A zlatko, dávaj pozor na Krivolaba, vieš, že má občas problémy so žalúdkom." dávala svojej druhej dcére rady, načo drobné dievča len prikývlo.

Tom sa pozrel na svoju prekrásnu manželku a chytil ju za ruku. Hermiona sa na neho pozrela. Zahľadela sa do očí, ktoré pre ňu znamenali celý svet, do očí, ktoré zdedil aj jej syn.

"Tak rýchlo to letí." vzdychla si a utrela si zatúlanú slzu z líca.

"Hej, budú vporiadku." upokojoval ju jej manžel a vlepil jej pusu do vlasov.

Kývala svojim deťom na rozlúčku, keď ich zbadala. Srdce jej vynechalo jeden úder, keď zazrela svojich najlepších kamarátov. Harry aj Ron šťastne kývali svojim rodičom. Vedľa Harryho rodičov, stál takisto aj Sirius, ktorý nadšene mával svojmu synovcovi a na tvári mal jeho typický úškrn, čo tak často vídala.

Usmiala sa a potôčik sĺz sa prehĺbil. Vyzerali tak šťastne.

Tom sa pozrel smerom, ktorým hľadela jeho žena a pichlo ho pri srdci. Boli tam. Jej priatelia, ktorých sa vzdala len a len kvôli tomu, aby mohli byť spolu Zrazu ho naplnil pocit neskutočnej lásky. Stisol jej ruku, načo k nemu obrátila pohľad.

"Sú šťastní a to len kvôli tebe. Mala by si byť na seba hrdá."

Hermiona im venovala posledný pohľad. "Som."

"Ahojte, je tu voľné? Všade inde je už obsadené." do kúpe, kde Harry Potter a Ron Weasley spokojne preberali ich prázdniny, vošlo čiernovlasé, kučeravé dievča s výraznými hnedými očami.

"Samozrejme, sadni si." Ron jej s úsmevom ukázal na voľné miesto oproti nim.

"To je blesk?!" Dievča vytreštila oči na Harryho metlu.

"Chcela som si taký kúpiť ale mamka sa bojí lietania, tak mi to zatrhla." smutne sklopila oči a Harry sa na ňu pozrel úplne očarený.

"Máš rada metlobal?"

"Žartuješ? Milujem metlobal! Mimochodom som Hermiona." predstavila sa im dievčina.

"Hermiona? Čudné meno." Povedal Ron, keď si pchal do úst ďalšiu čokoládovú žabku.

"Tak trochu. Dostala som ho po mame."