Mona

     Bola tmavá, chladná noc. Areál Rokfortskej strednej školy čarodejníckej pôsobil ticho a temno. Po jeho trávniku, rýchlo kráčala postava zahalená v plášti a noc preťal zúrivý detský plač. Žena došla až k hlavnej bráne a opatrne položila plačúci uzlíček k dverám. Pod perinku v ktorom bolo zabalené dieťa. založila list a zahľadela sa do uplakaných , modrých detských očí. Z oka jej vykĺzla slza a z úst sa jej drali vzlyky keď sa snažila potlačiť plač.

"Nájdem si ťa, sľubujem." Zašepkala pomedzi vzlyky a rozbehla sa preč. Na okamih však zastala aby dieťaťu venovala posledný pohľad, predtým ako sa premiestni a z hlavy jej spadla kapucňa. Rýchlo si ju nasadila a utekala ďalej, hneď ako to bolo možné sa bývalá smrtožrútka. Bellatrix Lastrengová odmiesnila.

Už prešli takmer dva roky od osudového boja a od víťazstva Harryho Pottera, ktorý sedel spolu s jeho ryšavou priateľkou v útulnej obývačke, keď mu prišiel naliehavý list od McGonnagalovej, terajšej riaditeľky Rokfortu. O hodinu na to sa už hop šup práškom premiestnil do jej kancelárie, kde staršia žena nervózne pochodovala.

"Ach tu ste, Harry!" s výdychom sa k nemu obrátila a podala mu ruku na privítanie.

"Minerva, deje sa niečo?" spýtal sa Harry v rozpakoch, keď sa v tom ozval detský plač. Harry sa zmätene rozhliadol po miestnosti aby našiel zdroj tohoto hluku. Pohľad mu spočinul na malom dieťati, ktoré ležalo na stole.

"Toto sa stalo." riaditeľka mu podala list a Harry sa do neho začítal.

"Drahá Minerva,

viem si predstaviť to prekvapenie keď si prečítaš tento list a chcem ťa hneď dopredu upozorniť aby si dala všetky predsudky bokom. Aspoň na malú chvíľu, kým ti nevyrozprávam jeden príbeh. Je to príbeh o žene, ktorá kedysi veľmi dávno mala  istú vidinu. Vidinu moci, cti a bohatstva, ktorá ju však uvalila do záhuby. Vybrala si zlú stranu a poháňaná túžbou po moci, verila zlým veciam a robila zlé veci. Vtedy to pokladala za správne no tak veľmi sa mýlila! Rok po skončení najväčšej bitky o čarodejnícku moc stretla mladíka, ktorý ju priviedol na správnu stranu a cestu. Po 9 mesiacoch sa im narodila krásna dcérka. Toto malé nevinné stvorenie si zamilovali do pár sekúnd a obaja súhlasili, že skôr zomrú ako by jej mal niekto ublížiť. Vzhlaďom na ich minulosť vedeli, že ich šťastie nebude trvať večne, no netušili že to príde tak skoro.Určite viete, že pár smrtožrútov, ktorí su na slobode sa snažia o vzkriesenie Pána zla alebo aspoň jeho vidiny moci a čistej krvi. Veľmi sa im nepáčilo keď mladý pár odmietol. Minerva dieťa, ktoré práve držíš v náručí je moje. Viem, spravila som hrozné veci ale ona za to nemôže. Prosím, zachráň ju. Postaraj sa o ňu alebo jej nájdi skvelých rodičov. Skry ju tak ako sa musíme skrývať aj my. Som zúfala, neviem čo mám robiť. Viem že ma nesklameš.

Určite sa ešte uvidíme,

Bellatrix Lastrengová.

"Vau." vyjachtal zo seba Harry po prečítaní listu. Podišiel k dieťaťu a zahľadel sa do jeho očí.

"Má matkine oči." zašepkal.

"Viem," povzdychla si Minerva a sadla si za stôl, kde si zložila tvár do dlaní.

"Čo chcete robiť?"

"Velmi dobrá otázka, Harry. Nemôžem ju vyhodiť je to len dieťa. Bellatrix ma v jednom pravdu, ona nemôže za chyby svojich rodičov, je to len malé nevinné dievčatko s hrozným osudom." zašepkala a zahľadela sa na Harryho. V tom okamihu dostala nápad a rozžiarili sa jej oči.

"Harry! Ty si kľúčom!" vykríkla a v okamihu bola na nohách. Rýchlo prešla okolo stola, chytila Harryho dlaň a hľadela na neho so šialenstvom v očiach.

"Čo?"

"Vezmi si to dieťa!"

"Čože?" Harry vyvalil oči a sledoval profesorku pred ním. Na chvíľu akoby zabudol dýchať.

"Zbláznili ste sa? To.. to nejde." krútil hlavou. Vytrhol si dlaň z jej ruky a oprel sa dlaňami o stenu.

"Harry, ja sa o to dieťa starať nemôžem aj keď by som bola rada ale ty môžeš! Si mladý máš pred sebou skvelú budúcnosť aurora, skvelú priateľku a si ten najlepší človek akého poznám. Aj na výchovu detí!"

"Vy to nechápete? Celé roky som bojoval s jej matkou, zabila Siriusa! Alebo ste už zabudli?" teraz už Harry kričal. žena sklopila zrak. Bola vyčerpaná, videl to na nej.

"Nezabudla. Ale toto nieje jej matka. Je to takmer sirota, bez rodiny. Je ako ty ale ona nemá nikoho kto by jej poskytol strechu nad hlavou. Harry, prosím." žena na neho uprela vyčerpané oči. Na tvári mala nové vrásky a bola skrčená akoby maa na pleciach problémy celého sveta. Chápal ju, byť riaditeľom je ťažké.Harry zdvihol hlavu a zahľadel sa na najväčší obraz v miestnosti. Starý chlap so striebornými vlasmi a s polmesiačikovými okuliarmi na nose pokojne driemal.

"On by to tak chcel." zašepkal ticho. V jednom mala McGonnagalová pravdu. To dieťa je ako on. On nemal najlepšie detstvo kvôli tomu kto bol a kto je. To malé dieťa to nemuselo zažívať taktiež. Rozhodol sa. Rozhodol sa spraviť dobrú vec.

"Mám to u vás, Minerva. Rodičovstvo som neplánoval ešte pekne dlhú dobu. Myslím, že sa budem musieť naučiť prebaľovať plienky." Zahľadel sa opäť do očí dieťata, ktoré ho zvedavo pozorovalo. Vyzeralo takmer akoby vedelo, o čom sa tu títo dvaja čarodejníci rozprávajú.

"Och, Harry! Toto ti nikdy nezabudnem! Ďakujem." Stará žena sa od úľavy takmer rozplakala.

Ryšavá žena od rozrušenia takmer kričala.

"Zbláznil si sa? Dieťa?! Vieš, čo to je starať sa o dieťa?!" kričala na čiernovlasého mladíka.

"Gin, upokoj sa. Spolu to zvládneme." snažil sa ju objať no ona ho odsotila. Sklamane sklopil zrak, počúval ako sa mladá čarodejnica rozčuľuje. Úprimne sa jej ani nečudoval. Nikto nečakal že sa z návštevy Rokfortu vráti s malým človiečikom, ktorý je mimochodom dcéra najobávanejšej smrtožrútky.

"Nevieš sa takmer postarať ani o seba nie to ešte o malé dieťa!" jačala na neho.

"Nemohol som ju tam nechať! Nikoho nemá!" obhajoval sa rozhodil rukami. ˇGinnin výraz v okamihu zmäkol.

"Je ako ja, Gin. Nemá nikoho." Ginny podišla ku skrúšenému mužovi na sedačke a vlepila mu pusu na čelo.

"Samozrejme, zabudla som, že randím s Harry Potterom, ktorý ma nemilú vlastnosť všetkých zachraňovať."pomaly si k nemu sadla, vzala ho za ruku a zadívala sa do ohňa. Harry ju chvílu pozoroval so strachom v očiach.

"Budeme potrebovať veľa krabíc. Máme veľa kníh." riekla napokon. Široko sa usmiala na prekvapeného Harryho,ktorý bol v okamihu na nohách a drtil drobnú ženu v náručí.

"Milujem ťa vieš, o tom?"

"Viem, som proste úžasná. Myslím, že by si mal zavolať Ronovi a Hermione. Predsa len, je to veľká vec."

"Samozrejme!" Harry rýchlo priskočil ku telefónu a vyťukal číslo jeho najlepšieho kamaráta, ktorý sa konečne naučil používať telefón, čo veľa vecí uľahčilo.

Chvíľu čakal a po piatich zazvoneniach sa mu do telefónu ozval znudený hlas, Rona.

"Čo je kamoš?"

"Ron, myslím, že si sa práve stal ujom."