Mona

" Si si tým istý kamoško?" spýtal sa ryšavý,mladý muž Harryho keď sa obaja skláňali nad malým telíčkom. Dieťa pokojne spalo. Ich priateľky Ginny a Hermiona sedeli v kuchyni pri šálke kávy a rozoberali momentálnu situáciu.

"Ginny, vážne do toho chceš ísť? Predsa len ste priveľmi mladí a to dieťa je dcérou Bellatrix. Je Lastrengová. Jej matka zabila Siriusa." Hermiona znepokojene šepkala tak potichu aby ich nepočuli Harry s Ronom, ktorí stále pozorovali dieťa.

"Viem, viem. Toho všetkého som si vedomá. Ale ty si nevidela Harryho reakciu, keď som mu povedala, že v žiadnom prípade. On ju chce zachrániť. Pripomína mu jeho keď bol rovnako maličký. A k tomu, že je Lastrengová v žilách jej koluje krv rodu Blackovcou. Koniec koncov je ako Sirius a so správnou výchovou nebude ako jej matka."

Hermiona sa zahľadela na svoju priateľku a usmiala sa. " Máš pravdu. Tak bude to ťažké, ale Gin my s Ronom vám budeme kedykoľvek v dispozícií. Myslím, že by sme mali ísť privítať nového člena rodiny." Obe ženy sa postavili a zamierili k spiacemu dieťatu, ktoré pokojne odfukovalo. Nad ňou sa skláňali štyria čarodejníci a všetci mali v očiach rovnaké obavy. Ginny chytila Harryho za ruku. " Je taká nádherná." Harry sa päť pozrel na dieťa a usmial sa. "Vyzerá tak krehko."

"Ako sa volá?"Spýtal sa Ron obímajúc Hermionu.

Harry sa na neho pozrel a premýšľal. On vlastne ani nevedel ako sa dieťa volá, McGonnagalová mu nič nepovedala o jej mene.

"Vlastne ani neviem." povedal napokon.

"Mali by sme jej vybrať nejaké meno." Hermiona sa ozvala. "Harry, Ginny?" otočila sa na nich s otázkou. Obaja sa na chvíľu zamysleli pričom nespustili oči z nového člena rodiny.

"Hope. Bude sa volať Hope."

O 16 rokov neskôr

"Hope, kde toľko trčíš? Meškáme! Hermionu to poriadne vytočí." Kričala ryšavá žena spod schodov na mladé dievča s tmavými hnedými vlasmi a výraznými modrými očami.

"Už idem, idem. Pomáhala som Riley vybrať šaty." Dievča zbehlo zo schodov, kde sa takmer zrazila so svojím o rok mladším bratom Jamesom.

"James, Riley,Hope, Albus, musíme ísť!" Muž s neposlušnými čiernymi vlasmi a okrúhlymi okuliarmi nervózne podupávam pred vchodovými dverami, kde čakal na svoju početnú rodinu. Bola nedeľa, a boli pozvaný k svojím priateľom na obed. Bola to ich taká malá tradícia. Každú nedeľu sa stretli aj so svojimi ratolesťami pri jednom stole a spolu sa najedli.

"Môžeme ísť, miláčik?" žena vlepila mužovi pusu na líce a on sa na ňu usmial.

"Si nádherná, Giny."

"Uhm, ani ty nevyzeráš najhoršie." s úškrnom si ho premerala a opäť ho pobozkala.

"No fuj. Aspoň sa neoblizujte predo mnou." znechutene sa spoza nich zval ich desaťročný syn Albus.

"Pripravený?"

"Prečo musíme ísť autom? Prečo jednoducho nepoužijeme Hop šup prášok?" durdil sa ich druhý syn. Ako posledné pribehli k autu dievčatá a s veselým rozprávaním si sadli ku zvyšku súrodencom. Harry zavrel dvere na ich útulnom domčeku v Godrickovej úžlabine a nasadol do auta.

"Meškáte." Hermiona ich pokarhala hneď ako otvorila vchodové dvere. Vedľa ženy sa postavil jej muž a dal jej pusu do vlasov.

"Prepáč, Herm ale máme pomalé deti. " Vyčítavo sa zahľadela na svoje štyri deti.

"Hlavne, že ste prišli. Obed už máme hotový." Rodina Potterovcov a Ron s Hermionou s ich troma deťmi si sadli za stôl v malej kuchynke.

Obed prebehol v priateľskej atmosfére. Po jedle sa deti rozpŕchli a dospelí osameli. Presunuli sa do obývačky kde si posadali ku svojej káve.

"Ako ti to ide v nemocnici Hermiona?" Hermiona tri roky po skončení školy dokončila lekársky kurz a začala pracovať v nemocnici sv. Munga.

"Akurát včera som mala nočnú a priviezli mi jedného pacienta, ktorý ma dosť rozrušil. Nebol pri vedomí. Použili na neho priveľké množstvo kliadby Crutiatus.  A hádajte kto to bol. Avery."

"Avery? Ten Avery?" spýtala sa prekvapená Ginny a rukou si zakryla ústa.

"Nedáva to zmysel. Prečo by mu niekto chcel ublížiť? Veď sa pridal na našu stranu a po skončení vojny urobil veľké veci pre ministerstvo mágie, Vďaka jeho informáciám sme pochytali takmer všetkých smrtožrútov." Zapojil sa Ron do diskusie a zahľadel sa na Harryho akoby čakal, že to ten vysvetlí.

"Možno si ho našla skupinka smrtžrútov a odplatili sa mu zato. Pomsta? spýtala sa Ginny s otáznikom v hlase.

"Nie, nie. Je pravda, že smrtožrúti nezabúdajú a neodpúšťajú ale je ich primálo. Neodrovnali by jedného len kvôli pomste. Podľa mňa sa snažili niečo získať pre svoju tajnú skupinku. Rozrastajú sa. Naberajú na sile o čom svedčí aj ten minulotýždňový útok na šikmú uličku." Harry nahlas uvažoval. O rok na to, čo si s Ginny vzali Hope spravil skúšky na aurora a momentálne bol najlepším vo svojom odbore. Práca ho veľmi bavila, no niekedy musel opustiť rodinu aj na pár dní keď dostal naliehavý prípad. Bolo to nebezpečné povolanie, čo sa zase nepáčilo Ginny ale podporovala ho aj napriek tomu, že je tu riziko, že sa raz nevráti domov.

"Myslíš, že by sme sa mali začať obávať?" Ron sa vystrel a s obavami v očiach sa zahľadel na dlhoročného kamaráta a krstného otca jeho detí.

"Nie. Zatiaľ to máme pod kontrolou ale musíme naďalej ostať ostražitými. Mať oči na stopkách. Predsa len Voldemort by sa nedostal tak ďaleko bez svojich nebezpečných psíčkov."

"Ach, a to som  si myslela, že po tom všetkom budeme mať konečne pokoj." vzdychla si Hermiona a zahľadela sa von oknom do záhrady kde jej pätnásťročný syn Jacob s jeho sesternicou Hope hrali metlobal. Neďaleko od nich sa Abus hral s jedenásťročnou Chleo a pod stromom v tieni si trinásťročná Heaven čítala knihu.

" Taktiež som v to dúfal, Hermiona ale tak som si spomenul, že je tu reč o nás troch. Odkedy sme sa stretli ide jeden problém za druhým." uškrnul sa Harry a šťuchol do Rona sediaceho vedľa Hermiony.

Večer toho istého dňa sa priatelia rozlúčili a odišli domov, kde sa ratolesti rozpŕchli do svojich izieb a manželský pár osamel. Sedeli v obývačke a Ginny bola v Harryho náručí, kde so spokojným úsmevom pomaly zaspávala.

"A je to tu. Zajtra sa opäť vracajú na Rokforte." pošepkal Harry a pohladil svoju, ženu po líci. Jemne sa pousmiala a otvorila oči.

"Bude tu tak ticho."

"To teda áno." zasmial sa muž. Harry sa zahľadel na fotky, vyložené na kozubovej rímse. Na fotkách sa všetci šťastne usmievali a kývali do fotoaparátu.

"Tak rýchlo to letí." smutne si povzdychol a zahľadel sa na Ginny ktorá medzitým zaspala. Usmial sa, dal jej bozk na vrch hlavy a jemne ju prikryl s dekou.