Mona

"Našiel si ju?" žena v dlhom čiernom plášti nervózne pochodovala po miestnosti, keď sa vrátil svetlovlasý muž.

"Bella, sadni si." povedal jej pokojným hlasom, zatiaľ, čo si vyzliekal kabát. Žena prestala chodiť hore dolu a sa sadla si do kresla pred kozubom. Draco pomalým krokom podišiel k nej a sadal si vedľa do kresla. Dlhými prstami si prehrabol šticu svetlých vlasov, zhlboka sa nadýchol a začal rozprávať.

"Neviem nič naisto, McGonnagalová mi samozrejme nič nepovedala ale niekoho som dnes zbadal." povedal pomaly pričom si hľadel na ruky položené na kolenách. Bellatrix zatajila dych a priklonila sa k jej synovcovi bližšie, očakávajúc odpoveď. V duchu sa modlila aby sa to týkalo jej dcéry. Už to nevydrží.

"Bolo to jedno dievča. Vypočulo si náš rozhovor, pretože sa schovala za jedno z brnení no nechtiac ho zhodila. To dievča mohlo mať asi tak pätnásť možno šestnásť, viac nie. Malo tmavé vlasy no najviac ma zaujali jej oči. Boli ako tvoje Bella. Bola ako ty." zašepkal Draco a otočil sa k svojej tete, ktorá si zakryla ústa rukou. Z oka jej vyhŕkla slza, ktorá sa kotúľala dolu tvárou.

"Je to ona, je to moje dievčatko."

Draco si vzdychol a oprel sa do kresla pričom zavrel oči. "Bella, McGonnagalová ju oslovila Potterovým menom. Je to jeho dcéra."

"Nie, nie. Povedal si, že bola ako ja!" Bellatrix sa prudko postavila z kresla. V tvári sa jej odzrkadlil hnev. Prudko sa rozmachla rukou pričom zhodila časopisy položené ma malom stolíku vedľa kresla.

"Bella, upokoj sa."
"Možno sa len o ňu starajú. Je to moje malé dievčatko viem to. Musím sa s ňou vidieť." Žena si utrela slzy rukávom dlhého čierneho plášťa a takmer vybehla z miestnosti nechajúc za sebou prekvapeného Draca.

"Hlavne neurob niečo hlúpe!"

"Kedy si mi to chcel povedať?" nahnevaná Ginny hodila otvorený list pred svojho prekvapeného manžela, ktorý práve raňajkoval. Albus sa spokojne hral v záhrade ich domu.

"Čože?" Harry zmätene chytil list. Keď spoznal rukopis tvárou sa mu mihol strach.

"Nehraj sa na hlúpeho!" Ginny prskala ako mačka. Harrymu strašne pripomínala pani Weasleyovú stále keď niečo vyviedli.

"Ginny, ja.."

"Nechcem počuť žiadne klamstvá! Prečo sa Draco Malfoy zaujíma o Hope?"

Harry si zložil okuliare a unavene si pretrel oči.

"Čítala si ten list?"

Ginny prikývla a sadla si vedľa neho. Harry sa na ňu pozrel, pričom jej malú dlaň vzal do svojej.

"Nechcel som ťa vydesiť. Myslel som si, že sa o to postarám sám ale k tomu ten prípad. Všetko sa mi akosi vymyká spod kontroly."  Ginnin výraz zmäkol. Pohladila svojho manžela po tvári a pobozkala ho na chrbát ruky.

"Pamätáš, čo som ti povedala, keď som s tebou stála pred oltárom? Že budem pri tebe stáť v dobrom aj zlom, že budem tvojou bútľavou vŕbou a tvojím spojencom. Harry, viem, že je na teba toho veľa a práve preto som tu aj ja. Aby si to nemusel niesť sám."

Harry sa pousmial na svoju nádhernú manželku. Tak veľmi ju miloval, viac ako svoj život. A opäť mala pravdu, ako stále.

"Ja viem. Prepáč." Jemne ju pobozkal a keď sa odtiahol pokračoval ďalej vo vysvetľovaní.

"Mám teóriu, že sa Bellatrix Lestrangová vrátila a chce vidieť svoju dcéru. Vzhľadom na to, že stále patrí medzi najhľadanejšie smrtožrútky, zašla za svojím synovcom, ktorý sa oficiálne pridal na stranu dobra, takže je v bezpečí kým ju nevypátra.

Ginny prižmúrila oči. Spolu s Harrym sa pred ňou snažili skryť jej dcéru dlhých pätnásť rokov a boli úspešní. No Hope začala byť zvedavá. Bolo čoraz ťahšie odbiť jej otázky  o svojom pôvode. Obaja vedeli, že raz táto chvíľa nastane ale nečakali, že to bude tak skoro.

"Myslíš, že ju našla?"

"McGonnagalová mi v liste písala, že bol Malfoy na Rokforte aby sa dozvedel niečo viac a videl Hope. Vraj spoznal jej oči. Môžeme len predpokladať, že o tom vie už aj samotná Bellatrix Lestrangová."

Ginny si povzdychla a zaborila si tvár do dlaní.

"Ako to vysvetlíme Hope?"

"Hope, vnímaš ma vôbec?" Riley štuchla lakťom do svojej sestry, ktorá bola opäť myšlienkami inde. Sedeli pod veľkým dubom pri jazere a zhovárali sa, pričom pozorovali ich brata ako sa s partou spolužiakov na niečom smejú neďaleko od nich. Bolo to ich obľúbené miesto, rovnako ako kedysi ich rodičov. Ani jeden z nich netušil, ako sa profesori na nich zabávajú. Ak strašne im pripomínajú rodičov. Riley a James Potterovci boli neskutočne bystrí a robili všetko preto aby si vybudovali svoje vlastné meno a nežili v tieni otca. Svojimi kúskami predčili Weasleyovské dvojčatá no mali silnú konkurenciu v ich sesternici Lin Weasleyovej, dcére Georga Weysleyho. Heaven, dcére Rona a Hermiony bola najlepšia študentka v celom ročníku a svojimi výsledkami vyrazila dych nejednému profesorovi. Chloe prišla na Rokfort ešte len tento rok, no už stihla obhájiť svoju povesť dcéry Weasleyho. Jacob, ďalší Weasley je najmladším chrabromilským kapitánom metlobalového družstva. Inteligenciu zdedil po mame, jeho výsledky patrili medzi najlepšie na celej škole.

"Čau Hope. Riley!" Prisadol si k nim ich bratranec Jacob tesne pred tým ako stihla Hope odpovedať, začo mu ďakovala. Mala svoju sestru  rada ale niekedy priveľmi vyzvedala.

"Ako sa máš, Jacob?" usmiala sa na neho Hope a zaklapla si knihu, ktorú odložila do tašky.

"Výborne. Dnes mám rande." Hrdo vypol hruď a pohodil dlhšími vlasmi. Hope musela uznať, že bol pekný. Vysoká, vyšportovaná postava. Hope nemusela metlobal ale keď videla aké divy porobil s Jacobovou postavou zaprisahala sa,že o ňom už nikdy nepovie škaredé slovo. Typické ryšavé vlasy, ktoré sa v rodine dedili mal dhlšie a strapaté. Neposlušne mu odstávali na každú stranu, čo spôsobilo, že vyzeral akoby práve vstal. Hnedé, veselé oči sa mu stále rozžiarili, keď sa mu tvárou roztiahol úsmev, z ktorého sa podlomili kolená nejednému dievčaťu.

"Ale nehovor, kto je tá nešťastná?" uškrnula sa Riley a nahla sa dopredu aby videla na svojho bratranca,ktorý sa práve zatváril nadmieru urazene.

"To zabolelo, sesternička. Tou šťastnou je Lucy Malfyová."

Hope s Riley si vymenili zmätené pohľady.

"Práve si povedal, Lucy Malfyová? Dcéra Draca Malfyoa?" Riley vypleštila oči a veselý úsmev jej zmizol z tváre.

"Len mi nehovor, že veríš na tú vec stým, že slizolinčania a chrabromilčania spolu nemôžu randiť. S Malfyovcami majú problémy naši nie my." pokrčil ramenami a ľahol si do trávi s úsmevom od ucha k uchu. "Je nádherná."

"Otec, ťa zabije." prehodila Hope no musela mu dať za pravdu. Lucy bola nielenže veľmi pekná ale bola aj neskutočne bystrá a láskavá osoba.

Otvorila ústa, že sa k tomu ešte vyjadrí keď ju v tom prerušila Amanda, útla štvrtáčka z Chrabromilu.

"Hope? Mám pre teba odkaz od riaditeľky. Vraj máš za ňou večer prísť."

"Vporiadku." prikývla a premýšľala nad tým, čo od nej môže chcieť. Mohlo to súvisieť stým, že si vypočula niečo čo nemala?

Ako sa blížil večer, Hope bola stále nervóznejšia. Keď  odbila ôsma hodina, vybrala sa do jej kancelárie. Pred dverami zaváhala no nakoniec zaklopala. Svoj pokus zopakovala no nikto sa neozýval. Zatvárila sa zmätene a po chvíľke čakania potisla mohutnú kľučku. Dvere sa s vrzgotom otvorili a Hope mala pocit, že odpadne. Zabudla dýchať a celé telo jej zamrzlo.

"Hlavne nekrič." prehodila postava v dlhom plášti a rukami s krikľavo-červenými nechtami si zložila kapucňu.

Hope sa naskytol pohľad na najhľadanejšiu smrtožrútku sveta.