Mona

"Zase si sa zabudla vrátiť nazad zo svojho sveta?" drgla do Hope jej mladšia sestra, keď sedela v knižnici nad jednou z mnohých kníh.

"Čo? Nie, nie som tu." rýchlo knihu zaklapla  pretrela si unavené oči. Riley si ju dôkladne prezrela akoby pred ňou niečo Hop skrývala. No aj áno, ale toto tajomstvo muselo ostať len medzi ňou a Isaacom. Svoju sestru milovala, no občas mala problém udržať jazyk za zubami.

"V poslednej dobe si akási čudná. Čo sa deje?"

"Nič. Som v poriadku. Prepáč už musím ísť." rýchlo si pozbierala veci a nedala šancu Riley aby ju zasypala hromadou otázok, ktoré si zrejme vopred spísala.

Hope vybehla z knižnice a náhlila sa dlhou chodbou Rokfortu, rýchlo zahla za roh a chystala sa vojsť do jednej z tajných chodieb za gobelínom aby si to urovnala v hlave no tá už bola obsadená.

"Oj, pozerám že tu je už obsadené." rýchlo prehovorila keď za gobelínom našla Lucy Malfyovú a jej bratranca Jacoba v tuhom objatí. Bledé líca mladej slizoličanky okamžite zahoreli červenou a sklopila hlavu do zeme, zatiaľ čo sa Jacob uškŕňal ako idiot.

"To je v pohode. Inak dobre že si sem vtrhla, skoč za mnou dnes večer. Potrebujem sa s tebou porozprávať."

Hope iba prikývla a vybrala sa tmavými chodbami ďalej, kde si sadla na jednu z lavičiek. Kolená si pritiahla k hrudi a opäť sa ponorila do vlastných myšlienok.

Čo ak je to skutočne pravda? Čo ak je dcérou  vrahyne? Nie, nie. Na niečo také by ani nemala pomyslieť, no vkuse jej to vŕtalo v hlave. Nemohla si pomôcť. Túžila zistiť o sebe pravdu, ale otec s mamou by jej to neprezradili. Akoby sa báli. Nemohla sa naďalej zožierať. Musí niečo spraviť. A je len jedna možnosť ako zistiť, to čo potrebuje. Rýchlo z tašky vybrala zdrap pergamenu a pustila sa do písania dlhého listu.

"Albus, nepohneš sa od stola kým nezješ tú brokolicu." mladá, ryšavá čarodejka si založila ruky v bok a pozorovala svojho syna, ktorý sa s vidličkou babral v tanieri plnom brokolice.

"Ale mami..." zaskučal už asi po piatykrát no do úst si ju nevložil.

"Nechaj ho Gin, sám na to doplatí. Bež si čítať." Mladý muž vošiel do kuchyne a bozkom na čelo oslobodil svojho syna.

"Musí jesť zeleninu." durdila sa jeho manželka, keď si sadol za stôl a roztvoril noviny.

"Je to dieťa a brokolica je jeho úhlavný nepriateľ." zasmial sa Harry a odpil si z kávy. Konečne sa všetko vrátilo do starých koľají. Na príkaz Ginny prípad Averyho prenechal jeho kolegovi, no ona netušila že mu tajne každý deň podáva novinky.

"Ako to ide v práci?" spýtala sa ho žena a zaliala si čaj s horúcou vodou, načo kuchyňu zavalila príjemná vôňa.

"Priveľa roboty, ako stále. Útoky naďalej pokračujú a zmizol manželský pár muklov. Inak, Luna nás pozvala na obed. Prídu aj Ron s Hermionou. Vraj majú s Nevillom nejaké novinky."

"Novinky?" divila sa Ginny. "Snáď nieje zase tehotná."

Harry sa jej chystal odpovedať, keď v tom dom preťal zvuk zvončeka pri vchodových dverách.

"Otvorím!" zakričal jeho syn, keď sa rútil dolu po schodoch. Harry zložil noviny a spolu s Ginny mierili k dverám.

"Dobrý, čo si prajete?"

"Máš doma otca?" Keď Harry začul známy hlas, prebehol mu mráz po chrbte. Prišiel do chodby a v dverách zbadal vysokú postavu Draca Malfoya.

Rýchlo vytiahol prútik, načo Ginny prudko vydýchla.

"Albus, choď do svojej izby!" prikázal vystrašenému synovi, ktorý sa okamžite rozbehol hore po schodoch.

"Upokoj sa Potter. Prišiel som v mieri."

"Čo tu dopekla hľadáš?!" zasyčal Harry a prútikom mieril mužovi na srdce.

"Harry, zlož prútik." Spoza neho sa ozval ostrý hlas Ginny.

"Je to Malfoy!" zasyčal a naďalej držal prútik pred sebou.

"Prosím ťa, nebuď ako malý." vyprskla jeho manželka a podišla pred neho. "Pod ďalej." povedala mužovi, načo sa uškrnul a vkročil do ich domu. Zložil si kapucňu a odhalil šticu plavých vlasov. Ginny za ním zavrela dvere. Harry vyjavene sledoval svoju ženu, no napokom prútik neochotne zložil.

"Čo chceš?"

"Neponúkneš mi čaj?" uškrnul sa Draco a podupával na chodbe, pričom si obzeral rodinné fotografie na stenách miestnosti.

"Nehraj sa so mnou, Malfoy. Stále ťa môžem poslať do Azkabanu."

"Zahoď spiatočku  vyvolený. Prišiel som kvôli Hope."

"Malfoyová?!" zahučal Ron keď mu večer jeho žena povedala o novej synovej priateľke. Jacob to najprv napísal Hermione pretože vedel, že to tá pochopí. Otcovej reakcie sa trochu bál, stále v sebe mal semienko nenávistí z jeho školských čias.

"Ronald, nebuď hysterický." povedala mu keď si sadla, k svojmu rozčúlenému manželovi,ktorému nebezpečne sčervenali končeky uší.

"Je to jeho dcéra! Je rovnaká ako všetci z jej diabolskej rodiny!" kričal naďalej, načo si Hermiona iba vzdychla. Vedela, že to sním nebude ľahké, no syna chápala. Vedela, že Lucy je dobré dievča. Vedela to aj preto, lebo jej otca spoznala viac ako si všetci mysleli. Draco nebol zlý. Len sa narodil do zlej rodiny, kde nemáš možnosť voľby. Milovala ho. Tajne sa stretávali počas ich piateho ročníka, no nikto o tom nevedel, dokonca ani Harry. Ginny sa zaprisahala, že si jej tajomstvo vezme do hrobu. Áno, samozrejme, že milovala aj Rona, už od jej jedenástich rokov ale bol to iný druh lásky.  Nikdy s ním nemala to čo mala s Dracom. Chápala jej syna a rozhodla sa ho plne podporovať.

"Lucy, je dobré dievča. Milé, inteligentné, statočné. A majú sa radi. Jacob je už dosť starý nato aby sa rozhodoval sám."

Ron sa neveriacky pozrel na jeho manželku. "To nemyslíš vážne! Ty ho v tom ešte podporuješ?!"

"Áno Ron, podporujem ho v tom. Chcem aby bol śťastný."

"To aj ja, ale nie s ňou. Na svete je kopa iných dievčat.Ja si to sním ešte vybavím. Nebude sa s ňou stretávať! To je moje posledné slovo!" buchol päsťou do stola a postavil sa, načo nahnevane odpochodoval na verandu, kde si urazene sadol do kresla. Hermiona si povzdychla a zahľadela sa opäť na list od jej syna, načo sa musela pousmiať. Pripomínal jej ju samú v jeho rokoch.