Mona

Tak, prichádzam s ďalšou kapitolkou poviedky Zabudnutá. Verím, že sa máte všetci skvele, vzhľadom na to, že je zajtra piatok. Aké máte plány?:)

"Ona čo?" zahučal Harry, keď Draco dorozprával o liste, ktorý mu ich dcéra poslala.

"Mal som pocit, že si to zaslúžite vedieť. Koniec koncov, vychovali ste ju." pokrčil plecami a začal si obliekať kabát. Pozrel sa na Ginny, ktorá stála opretá o kuchynskú linku s preloženými rukami na hrudi, pričom sa mračila.

"Hej, ryšavka." prihovoril sa jej a ryšavá žena prudko zdvihla hlavu.

"Ako sa má Hermiona?"

"Prečo sa jej to nespýtaš sám?"

Draco si povzdychol no neodpovedal na jej otázku."Zajtra by sa mali vrátiť na prázdniny. Odporúčal by som vám, sa s Hope porozprávať. Už nieje dieťa, zaslúži si vedieť pravdu."

S týmito slovami sa mladý čarodejník sám vyprevadil z domu Potterovcou a zanechal tam zamračený manželský pár, s listom na stole. Harry na neho hľadel, no neodvážil sa ho prečítať. Ginny mu dala bozk do vlasov.

"Ja viem. Prišlo to skôr ako sme čakali."

"Už si napísala nášmu synovi aby sa s tým dievčaťom prestal stretávať?" spýtal sa Ron Hermiony, keď spolu raňajkovali v deň príchodu ich detí.

"Nie. A ani to nemám v pláne, Ronald." Ron sa na svoju manželku zamračil a prudko zavrel noviny.

"Hermiona, povedal som ti, že už o tom nebudeme viac diskutovať."

"To je pravda, ale nepamätám si, že by som stým súhlasila. Teraz ak dovolíš, idem po naše a Harryho deti na stanicu."

"Harryho?" zamračil sa Ron keď prežúval hrianku. Hermiona prevrátila očami, popričom si hádzala veci do jej kabelky.

"Si strašne zábudlivý. Volali nám v ten večer,čo k nim prišiel Draco. Potrebujú si niečo zariadiť tak ich deti zatiaľ ostanú u nás. A ty, Ronald..." prižmúrenými očami ho prepaľovala.. "Ty by si mal ísť opraviť to zábradlie." týmito slovami nechala jej manžela v kuchyni. Ron hodil hrianku na tanier a pokrútil hlavou. Miloval ju, no v poslednej dobe to s nimi ako s párom, šlo dolu z kopca.

"Lucy, princezná." Draco sa usmial na jeho dcéru a vzal ju do náručia.

"Oci, nemôžem dýchať." smialo sa dievča, po tom čo ju jej otec položil na zem a upravila si čiernu sukňu. Podobala sa na otca, až priveľmi. Nie len anjelským vzhľadom ale aj jej gestami, či vyjadrovaním.

"Kde máš brata?" Lucy prevrátila očami a ukázala prstom na vysokého blonďavého chlapca, ktorý sa práve lúčil s krásnou hnedovlasou slečnou bozkom.  Draco sa uškrnul a sledoval jeho najstaršie dieťa. Tak rýchlo rástli.

"Otec." objal ho jeho syn, keď sa konečne rozlúčil s jeho priateľkou.

"Kde je mama?" spýtala sa ho zvedavo jeho dcéra, keď sa pobrali smerom k východu.

"Mame je chorá ale už sa vás nevie dočkať." usmial sa Draco no úsmev mu zamrzol, keď medzi ľudmi zazrel hnedovlasú ženu, ako sa vítala s jej synom. Zastal a chvíľu ju sledoval, kým sa jej oči neotočili k nemu a nevenovala mu jemný úsmev.

"Otec?"

Draco sa strhol pri jeho oslovení a pozrel sa na jeho deti, ktoré na neho nechápavo pozerali.

"Choďte napred. Doženiem vás." povedal neprítomne a vybral sa za jeho stredoškolskou láskou.

"Hermiona."

"Draco."  zašepkala Hermiona, pričom hladila jej najmladšiu dcéru po pleci.

"Chloe? Miláčik, choď za Jacobom, hneď som pri vás."

"Ako sa máš?" povedal potichu a obzeral si známu tvár, ktorá postupom času ostarla, no nestratila na svojom pôvabe. Miloval ju a nikdy ju milovať neprestal, no on bol Malfoy a ona bola Grangerová. Nikdy by im nedovolili byť spolu.

"Počula som, že si bol u Potterovcou." neodpovedala mu na otázku a preložila si ruky na hrudi, pričom s tvárila nahnevane.

"Áno, bol som. Zrejme ti Ginny povedala o čo, šlo."

"Povedala a myslím, že by si do toho mal prestať strkať nos. Hope je Potterová."

Draco na ňu nechápavo hľadel. " Hope v žilách prúdi moja krv. Myslím, že to ma oprávňuje dostatočne nato aby som do toho mohol strkať nos."

"Malfoyovská krv, samozrejme." Odfrkla si žena a Dracovi zovrelo srdce. Neprišiel sa sem s ňou hádať.

"Hermiona, chýbaš mi." zašepkal po tichu a sklopil oči k zemi. Hermionim pohľad okamžite zamieril na jeho tvár a oči jej posmutneli.

"Draco prestaň. Týmto sme si už prešli."

"Netvár sa akoby si ku mne už nič necítila." Draco sa k nej priblížil načo sa Hermiona celá rozochvela. Toto s ňou dokázal porobiť iba jeden jediný človek na zemi. A tým bol muž,ktorému práve hľadela do očí a mala sto chutí ho pobozkať.

"Draco, je to už minulosť. Boli sme deti."

"Prosím ťa, nezvaľuj to na detskú hlúposť. Obaja dobre vieme, že to nikdy nebola láska spôsobená hormónami dospievajúcich. To čo bolo medzi nami bolo skutočné."

Hermione v tele každá bunka kričala aby ho pobozkala ale to nemohla. Už bolo dosť chýb, ďalšej sa dopustiť nemohla.

"Zbohom, Draco."povedala, načo sa otočila a odišla za svojimi deťmi, ktoré ju zvedavo pozorovali.

"Čo sa to tu deje?!" prehlušila Hermiona rázne hádku, ktorá sa rozprúdila v kuchyni po ich príchode domov. Uprostred miestnosti stáli dvaja muži a nebezpečne na seba zazerali.

"Snažím sa tvojmu synovi niečo vysvetliť no on ma nepočúva! Stále si melie svoje!" zahučal Ron a škaredo sa pozrel na svojho syna.

"Vysvetliť? Snažíš sa ma donútiť aby som sa prestal stretávať s dievčaťom, ktoré milujem len preto lebo je Malfoyová! Musím trpieť kvôli tvojej nenávisti!"

"To je moje posledné slovo, Jacob! Už ťa s ňou nikdy nechcem vidieť! Nikdy, počuješ?!"

"Aj mama sa dnes rozprávala s Malfoyom! Jej nič nezakážeš?!" zakričal Jacob a s dupotom vybehol do svojej izby, kde tresol dverami.

Ron sa pomaly otočil k svojej žene, ktorá  svoj pohľad upriamila do zeme.

"Nechceš mi niečo vysvetliť?"

"Ron.."